Na siedmy deň od stvorenia sveta prideľoval Boh ľuďom krajiny. Keď už bolo všetko rozdané, všimol si nervózneho chlapíka, ktorý nič nedostal a dožadoval sa tiež nejakej.
“Čo by si chcel? Už som všetko rozdal,”povedal Boh.
“Pane Bože, musíš tam mať predsa ešte niečo !” nástojčil chlapík.
“No dobre, dám ti krajinu, ktorú som si chcel nechať pre seba,” povedal Boh a tak vraj vzniklo Chorvátsko.


Táto informácia z úst delegátky Zuzky, ktorej hlas sa nerovnomerne rozlieva cez reproduktory v autobuse, ma budí po noci strávenej v naozaj čudných polohách. Neviem z akých zdrojov túto informáciu čerpala, no zdroje, z ktorých čerpala moja babka hovoria, že Boh na siedmy deň oddychoval. Z podstaty mojej osobnosti sa prikláňam k tejto verzii.
Viete aký je najkrajší moment pri cestovaní autobusom? Predsa ten, keď z neho definitívne vystúpite. Druhý najkrajší moment je, keď sa ráno zobudíte a hneď za lícom prilepeným o okno vidíte more. Ak ale ťaháte až na Makarsku, vzdialenú ďalšie hodiny cesty, nič prevratné to pre vás neznamená. Ako psychologický efekt pofúkania bolestivých preležanín to však pre túto chvíľu stačí.

More v Drveniku je vraj druhé najzdravšie hneď po Mŕtvom mori. Už len inhalácia morského vzduchu údajne zrýchľuje metabolizmus, čo je naozaj skvelá správa! V kombinácii s inhaláciou počas Jumpingu, keď inhalujeme tak intenzívne, že niekedy až nevládzeme inhalovať, očakávam priam metabolické zázraky! Vedieť túto informáciu skôr, napíšem ju do propagačných materiálov a zájazd by sa predával ako mandarinky v akcii!
Táto super liečivá voda má vraj pozitívny vplyv aj na plodnosť, čo by sa mohlo javiť ako celkom zaujímavá stratégia na vytvorenie novej generácie Jumping klientely. Toto do propagačných materiálov písať neodporúčam.

Máte aj vy také rána, keď ostatným rodinným príslušníkom pre ich vlastné dobro radíte, aby s vami ešte chvíľu nekomunikovali? Teraz si predstavte ráno, keď sa cítite ako po najdivokejšej párty svojho života a z polôh, ktoré ste vystriedali počas pokusov o spánok by mohli zostaviť aktualizované vydanie kámasútry. Niekedy vám na napravenie škôd po takejto ceste stačilo spraviť dve kolečká okolo autobusu, dnes kontaktujete svojho fyzioterapeuta, aby ste sa objednali na najbližší voľný termín hneď po dovolenke. V duchu počítate o koľko miligramov kofeínu budete musieť navýšiť svoju štandardnú dávku, aby ste tento deň vykazovali aspoň minimálne známky života. Potrebujete na to kalkulačku v mobile, lebo prsty vám nestačia a z hlavy to momentálne možné nie je. Počas týchto myšlienkových pochodov na vás delegátka Zuzka spustí lavínu slov, ktorou sa snaží upútať vašu pozornosť. Našťastie na vás táto lavína padá len z reproduktorov nad hlavami a Zuzke sa nedostáva spätnej väzby v podobe neprítomných pohľadov, čo by ju určite demotivovalo vykonávať aj naďalej toto povolanie. 

Neviem ako to máte vy, ale odo mňa sa historické reálie odrážajú ako pingpongová loptička počas majstrovstiev sveta v tomto športe. Jediný fakt, ktorý som vám teda schopná z tejto rannej nálože informácií sprostredkovať, je skôr praktického charakteru.
Keď budete chcieť v chorvátskej reštaurácii pochváliť jedlo, vyvarujte sa slovného spojenia “úžasná strava”. Neviem kde sa v rámci historického vývoja jazyka stala chyba, no v preklade do chorváčtiny to znamená “príšerná hrôza”. Na vyjadrenie spokojnosti s prácou kuchára sa preto odporúča použiť iné synonymum.
Tentokrát s nami v autobuse cestujú aj ľudia, ktorí nepatria k nášmu Jumping zájazdu a niektorí si až pri vystupovaní všimnú, že sme mali za autobusom pripnutý príves s trampolínkami. Hranica nevšímavosti je týmto nastavená na úplne novú úroveň. Keď sa dozvedajú, že ideme cvičiť Jumping, nevedia pochopiť, odkiaľ tu chceme na tom gumenom lane skákať. V pohode, mne tiež pár rokov trvalo, kým som si spojila, že alobal znamená vlastne alumíniový obal a odvtedy si ho už nemýlim s fóliou.

Po ubytovaní sa stretávame na dohodnutom mieste, aby nás delegátka previedla okolím a ukázala hlavné záchytné body nasledujúceho týždňa. Sú nimi reštaurácia, zmrzlina, potraviny, zmenáreň a prístav. Vzdialenosť medzi nimi, ako aj od nášho ubytovania je pomerne malá, čomu zodpovedá aj dĺžka tejto informačnej prechádzky. V spriatelenej reštaurácii sa dozvedáme tajné heslo, ktoré keď vyslovíme, dostaneme k obedu zmrzlinu zdarma. Po jej ochutnaní nie je ťažké pochopiť, prečo ju tak štedro rozdávajú.
Na konci promenády je prístav, odkiaľ celý deň premáva trajekt na Hvar. Od nášho ubytovania je vzdialený asi päť minút a keď trochu pobehneme, dáme to aj za tri. Keď sa pýtate, kto by na dovolenke behal, asi patríte medzi tých, ktorí chodia všade včas.

Drvenik je rozdelený na Malý Drvenik a Veľký Drvenik. Paradoxne, Malý Drvenik je ten väčší a Veľký Drvenik je ten menší. Prečo je to tak? Netuším. Komu sa bude zdať táto aktívna dovolenka málo aktívna, môže sa z nášho Veľkého Drvenika vydať na prieskum do Malého Drvenika, čo je oddychovým tempom taká príjemná hodinová prechádzka.
Aj keďsa sezóna ešte oficiálne nezačala, na pláži je toľko ľudí, že keď tu stratíte dieťa, oplatí sa vám radšej spraviť si druhé. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo toto more prezentujú ako pozitívne vplývajúce na plodnosť.

Pláž spĺňa všetky zaužívané chorvátske štandardy, ktoré od dovolenky na Jadrane očakávate. Krásne priezračná voda, kamienkové pobrežie, pás borovíc s kolóniami cikád, veľa Čechov a možností na čapované Karlovačko.
Zároveň dúfate, že tá priezračná voda bude aspoň trochu teplejšia ako ochladzovací bazén vo wellness, kamienky vám nespravia lobotómiu, z borovíc vám do vlasov nekvapne miazga a cikády budú hlasnejšie ako Česi. Ak nie, tak nezabúdajte, že Karlovačko sa nepýta, Karlovačko rozumie.
Delegátka Zuzka, ktorá nás sprevádzala počas cesty, sa s nami lúči a stretávame sa s našim pobytovým delegátom. Aby som zachovala dekórum, hovorme mu proste len delegát. Hneď ako spolu s nami doje večeru, tak nám na info stretnutí oznámi, že vrámci pobytu máme aj večere a raňajky. Dobre vedieť. Následne sa spýta, či má každý posteľ a snaží sa nás presvedčiť, že sme v Malom Drveniku namiesto vo Veľkom. Po našom hromadnom oponovaní sme svedkami osvietenia a následného uvedomenia si, že to doteraz hovoril všetkým turistom opačne. Toto osvietenie si však všimli len tí naozaj najpozornejší z nás. Keby som mala na večeru písmenkovú polievku, asi by som sa o tomto pobyte dozvedela viac užitočných informácií. 
Treba byť tolerantní, je možné, že aj on má za sebou dlhú cestu autobusom, minimálne z Litvy. Hádam inhalácia morského vzduchu pomôže. Mne na upokojenie.