Keď pokrývač spadne zo strechy prvýkrát, je to nehoda. Keď spadne druhýkrát, je to nešikovnosť. Keď spadne tretíkrát, je to už zvyk.

Toto pravidlo by sa dalo s ľahkosťou aplikovať aj na naše nočné aktivity, ktoré robia rána o niečo náročnejšími. Momentálne sme pokorili level 2 a som zvedavá, či sa z toho dnešným večerom stane zvyk.
Keď ťažké rána formujú silné zážitky, tak zážitky vyformované dnešným ránom sa doťahujú na úroveň silového trojboja. Kto náhodou nevie, z akých disciplín sa skladá silový trojboj, tak je to drep, bench-press a mŕtvy ťah. Rada by som vyzdvihla slovo mŕtvy, ktoré najlepšie vystihuje moje bezprostredné pocity po zobudení. Môj autopilot je našťastie abstinent a vie ma bezpečne dopraviť na miesto určenia, teda na Zumbu medzi stromy hotelovej záhrady. Po včerajšom výkone odovzdávania energie majú prekvapivo ešte všetky listy na vetvičkách, no neviem, či po dnešku neudrie jeseň v Bulharsku o niečo skôr ako zvyčajne.

Ako trénované ženy zvládame samozrejme cvičenie aj po druhej prežúrovanej noci, len tam, kde si zvykneme zakričať, je tentokrát ticho. My sa aj snažíme

, aj ústa otvárame, len z nich žiadny zvuk nevychádza. Cítim sa ako v kadi plnej kaprov dva dni pred Vianocami. Dúfam, že mňa čaká lepší osud, niekto ma po tomto výkone vyloví, odnesie tých dvanásť minút cesty a vypustí do mora.

Dnes vás zoberiem na precházdku. Na prechádzku, ktorú absolvujeme dvakrát denne, teda cestu na pláž a z pláže. Na dĺžku jej trvania, hlavne spiatočnej cesty, vplývajú mnohé faktory ako napríklad čas strávený na slnku bez pokrývky hlavy, ignorácia, či naopak prehnané dodržiavanie pitného režimu. Na túto cestu sa treba zodpovedne pripraviť a poriadne skontrolovať obsah plážovej tašky, lebo vracať sa pre niečo z polovice cesty, to radšej presvedčím samu seba, že to vlastne nepotrebujem. Ale nenechajte sa oklamať, naozaj sme na aktívnej dovolenke.

Pred vstupnými dverami hotela je možnosť ešte poslednýkrát si skontrolovať svoj outfit, nakoľko sú celé zrkadlové. Mám však pocit, že trochu rozširujú a to nie je zrovna obraz, ktorý by som chcela vidieť ako posledný predtým, ako sa vyzlečiem do plaviek. Chodník pred hotelom lemuje živý plot, z ktorého na mňa sem tam vyskočí nejaká mačka alebo ma len tak nehybne pozoruje. Neviem čo je horšie.


Keď v cestovke hovorili, že potraviny sú hneď vedľa hotela, naozaj nezavádzali. Obchodný dom Mladosť, ktorého názov evokuje časy, keď do Bulharska chodili žúrovať naši rodičia vo veku, keď im ešte nechceli predať alkohol, je hneď vedľa hotela. Okrem alkoholu a potravín sa tu dá kúpiť všetko, čo si človek zabudol doma alebo nezobral, lebo sa to nezmestilo do kufra. Toaletný papier, prací prášok, uterák, ale napríklad aj metlu, hrniec či konzervu pre mačky. Aby ju mohol po nejakej hodiť, keď znenazdajky zaútočí.
Keď už mám nakúpené, myslím teraz v tom základnom slova zmysle, vychádzam z vyklímovaného obchodu naspäť na pekelný betón. Roh ulice je zpravidla tou najlukratívnejšou polohou na umiestnenie hocijakej prevádzky. Roh tejto ulice je neustále ponorený v dyme, no v takom, ktorého vôňa okamžite podnecuje tvorbu žalúdočných štiav a vyzýva môj žalúdok na dialóg. Vegetariánom navodia tieto arómy skôr pocity na hranici úzkosti, v nás ostatných sa prebúdza lovec, ktorému vlastne stačí už len vytiahnuť peňaženku, lebo preňho mamuta ulovil niekto iný.
Dvom veciam nerozumiem. Jednou je elektroluminiscenčný jav a druhou je, ako môže niekto povedať, že mu v lete nechutí jesť. Dnes nás vôňa grilovaného mäsa zhypnotizovala a priviedla presne tam, kde nás chce mať. Za stôl s červeno bielym obrusom, na ktorom si za chvíľu fotím tri druhy grilovaného mäsa, chlebovú placku pečenú na ohni s čiernymi fľakmi tomu zodpovedajúcimi a fazuľovú polievku takú hustú, že recept na ňu by ste museli hľadať v sekcii prívarkov. A veľa zeleniny. Veľa zeleniny môže veselo ďalej rásť, nakoľko tu ju za jedlo asi nepovažujú. Cena je taká príjemná, že variť si čokoľvek v hotelovom apartmáne má zmysel asi ako šiltovka v interiéri.

Z tejto križovatky vôní vedú na pláž dve cesty. Jedna je asi o tri minúty kratšia, no za ten pocit, že ma niekto za najbližším rohom unesie a predá na orgány, mi tá úspora času nestojí. Keby som cestou z pláže mala meškať na Zumbu, tak to zvážim. Navyše na tej dlhšej sú aj stánky s ovocím a zeleninou, kde si môžem vykompenzovať deficit zeleniny na tanieri. Kupujem si päť nektariniek a banán. Volajme to zelenina.
Ja, zmrzlinový nadšenec hrdo obchádzam ten jeden stánok so zmrzlinou, ktorý tu majú. Dôvod je jednoduchý. Šmolková. Tak ako na ulici má značka stop červenú farbu, v zmrzlinovom priemysle má u mňa stopka modrú. Kde majú šmolkovú, tam moje eurá, v tomto prípade levy, neuvidia. Dokonca aj namiesto točenej zmrzliny tu majú na ulici len točené kurence na grile.

Čo sa týka zvieracej ríše, okrem mačiek tu majú najväčšie zastúpenie čajky. Mám pocit, že bulharské čajky prechádzajú práve podobným procesom domestifikácie akou prešli psi. Tí psi, ktorí sa z divokých nespútaných šeliem premenili na domácich miláčikov vyžadujúcich hypoalergénne granule a ušné kvapky s rastlinnými zložkami z ekologického poľnohospodárstva. Čajky sa tu kľudne prechádzajú po ulici medzi ľuďmi, vysedávajú v kaviarnach a keď majú dobrú náladu, kľudne by sa nechali aj pohladkať. Ale to je ešte v procese domestifikácie.
Keď ich mám porovnať s našimi holubmi, páči sa mi, aké sú sebavedomé a hrdo si stoja za svojim. Keď mi v Seredi holub oserie auto, zbabelo sa schová do koruny stromu a odtiaľ pozoruje situáciu. Naopak, bulharská čajka zostáva s hrdosťou v očiach obdivovať svoje veldielo, aj keď jej pri fotení strčím telefón centimeter od zobáku. A že z takej ozruty vo veľkosti nášho kohúta to veldielo skutočne je!

Poďme ale od hovien konečne na tú pláž. Kým stihnem zjesť tak štvrtinu zeleniny, ktorú som si pred chvíľou kúpila, dostávame sa na rušnú križovatku, kde by mali osadiť značku “pozor turisti”, lebo svetlá na semafore sú tu pre niektorých na úrovni vianočnej dekorácie. Po bezpečnom prejdení križovatkou, keď zasvieti svetlo k tomu určené, po zebre, ktorá vyzerá úplne inak ako tá naša, ale nebuďme rasisti, začína dovolenková atmosféra hustnúť.


Dostávame sa na ulicu plnú hotelov, reštaurácií a obchodíkov s rovnakým tovarom. Keď si predstavujete nejakú nablýskanú sexy promenádu, treba do tejto fantázie primiešať ešte trochu typickej bulharskej esencie. Odporúčam chodiť po chodníku, po ceste sa totiž preháňajú turisti na požičaných elektrobicykloch, štvorkolkách a ďalších čudných dopravných prostriedkoch. V pravidelných intervaloch chodí po tejto ulici aj vyzdobený koč s koňmi voziaci turistov, ktorí už nevedia čo od roztopaše. Čím sme bližšie k pláži, tým sa interval supermarketov skracuje, v poslednom si kupujem vodu a nanuk, aby som oklamala moju túžbu po zmrzline. Umiestniť McDonald priamo pred vstupom na pláž považujem za poriadnu zákernosť. Priznávam, aj ja som si raz dala, no v duchu aktívnej dovolenky som vrchnú žemľu nechala čajkám.

Tak a sme tu! Vitajte na pláži, ktorá sa volá Corona beach, čo už nie je ani vtipné a budem dúfať, že jej názov je odvodený od rovnomenného piva. Na dlhú a širokú piesočnú pláž vedie drevený chodníček, na konci ktorého je plážový bar, kde sa môj muž zvyčajne zašíva, aby nemusel byť sa slnku. Potom už len piesok, mušle, ľudia, veľa ľudí, slnečníky, veľa slnečníkov a more. Keď človek podcenil dôkladnú kontrolu plážovej tašky (v našom prípade batoha, lebo plážová ťaška podľa môjho muža jednostranne zaťažuje chrbticu) a až v tomto bode zistí, že si niečo zabudol, radím rovno sa na to vyprdnúť a radšej sa ísť ľutovať na deku ako cestou naspäť do hotela. V prípade, že ste si nezabudli deku.

Patríte medzi hanblivé typy a nechodíte na Zumbu, lebo trpíte paranojou, že by sa všetci pozerali na vaše chaotické pohyby nohami? Máte pocit, že váš salsový krok vyzerá ako keby kura vyhrabávalo žížaly na dvore? V tom prípade je pre vás Aqua Zumba to pravé! Keď si odmyslíme, že sa cvičí v plavkách a pri niektorých pohyboch je možné, že sa váš hrudník dá v podprsenke nešportového typu do pohybu všetkými smermi, nohy vám pod vodou zaručene vidieť nebude.

Aqua Zumba je špeciálna tým, že voda dáva telu poriadny odpor a všetky pohyby sú spomalené. Veľmi spomalené. Také spomalené, že to vyzerá, ako keby na vás doliehala nielen ťarcha vody, ale celého vesmíru! Vy, cvičiaci v bazéne vyzeráte vlastne úplne normálne. Vyzeráte tak, ako človek prekonávajúci odpor vody bežne vyzerá. Ale ja, inštruktor na okraji bazéna, napodobňujúci pohyby, ako keby som bola vo vode, ja som si vedomá toho, ako vyzerám. Keďže sa nechcem vyjadrovať nekorektne voči istým znevýhodneným skupinám, nenazvem moje pocity zo seba pravým menom. Nielen teda, že vyzerám, ako keby som si mala založiť transparentný účet na podporu mojej osoby, ale aj keď sa to možno nezdá, prevedenie cvikov na súši a skákanie na betóne v spomalenom režime nie je zrovna relaxačná činnosť. Keď k tomu pridáme fakt, že všetky zostavy som vymýšľala ešte v deň odchodu na dovolenku, niekoľkokrát trénovala “nasucho” v izbe a x krát si ich prehrávala v hlave počas ležania na pláži, až kým som nezaspala, slovo dovolenka začína naozaj strácať na svojej podstate.

Čo sa týka cvičenia, tento týždeň je o prekonávaní sa. Nielen o prekonaní sa vstať ráno na Zumbu, aj keď ešte neprebehli všetky spánkové fázy, ale aj vliezť do vody, ktorej teplota je vhodná akurát tak na chladenie piva. Hlasné pokriky pri dosiahnutí kritickej hranice pod pupkom, ktorú každý volá inak, nie sú teda spôsobené nadšením z blížiacej sa Aqua Zumby, ako som dúfala. Samozrejme, že všetkých povzbudzujem a tvárim sa, že to predsa nemôže byť nič hrozné a dokonca teplotu vody označujem za osviežujúcu. Aj toto je jedna z výhod práce inštruktora. Vždy mám rezervované miesto vpredu, hodina bezo mňa nezačne a na Aqua Zumbe nemusím vliezť do vody. Keď však chcem zachovať atmosféru spolupatričnosti, idem. Ale až po heroickom výkone na súši, keď moja prevádzková teplota dosahuje bodu, kedy tú vodu skutočne považujem za osviežujúcu.


Ako sa vyhnúť jedeniu sladkostí? Nekúpte si ich. Ako sa vyhnúť ponocovaniu a bliakaniu Macejka tretí deň po sebe? Nechoďte do toho podniku!!!
Strategicky volíme bezpečné prostredie hotelového baru, ktorý sa zatvára 22.30 a hudba je skôr ambientného charakteru.
To, že alkoholické drinky tu chutia skôr ako verzia pre deti, nie je v tomto prípade dôvod na sťažnosť, ale nádejou, že do zajtrajšieho rána stihnem konečne plnohodnotne absolvovať všetky spánkové cykly.