Ak by som mala opísať vzťah ja+ráno, diplomaticky by som ho označila ako komplikovaný. Bavíme však o bežných ránach. Ráno, keď sa zobudím v izbe s baldachýnom nad hlavou a obrazom ťavy, za úplne bežné nepovažujem. Ďalšia vec, ktorú by som neoznačila za bežnú, je taká veľká posteľ, že keď sa s mužom na tejto dovolenke pohádame, stále na nej môžeme zostať spať obaja. 

     Na stolíku sú položené poháre na papierovom obrúsku s motívom adventného venca. Balansujem medzi ocenením egyptského zmyslu pre humor a totálnym mámvpičizmom. Odhrniem záves a dostávam otravu modrou farbou. Modrý bazén, modré nebo a v diaľke modré more. Situáciu zachraňujú zelené palmy a ľudia v tónoch od bielej, cez ružovú až po hnedú v závislosti od dĺžky pobytu.
     Po včerajšej horúcej noci som pripravená na peklo na Zemi. Otváram balkónové dvere a čakám, kedy to príde. Nič. Nezoškvrčalo mi obočie, nespravili sa mi pľuzgiere, nerozleptali sa mi nosové sliznice, nevzbĺkli vlasy. Priemerne horúci letný deň.

     Úplne prvá rada ohľadom Egypta na všetkých portáloch sveta znie: Pite len balenú vodu a používajte ju aj na umývanie zubov. Plastovú environmentálnu záťaž dávam nateraz bokom a držím sa hlavného cieľa tejto dovolenky – neposrať sa!
     Pre dobro všetkých budúcich návštevníkov Egypta by bolo super, keby sa umývanie zubov balenou vodou špecifikovalo aj na opláchnutie kefky. To je totiž činnosť tak zákerne automatická, že nechápem, kedy sa tá kefka ocitla pod prúdom vody z kohútika. Teraz neviem, či ju stačí umyť balenou vodou, prevariť alebo pre istotu spáliť, popol zahrabať meter pod zem a zaliať vápnom. 

     Beriem mapu rezortu, ktorú som dostala včera na recepcii a ideme na skupinové stretnutie s delegátom. Jediná mapa, na ktorú sa môžem spoľahnúť kráča vedľa mňa a nosí obrúčku. Aj napriek mojej neschopnosti čítať v mapách. Mám podozrenie, že ho dokonca baví zachraňovať ma v situáciách, ktoré považujem za bezvýchodiskové. Ako keď stojím v spleti hotelových chodieb a snažím sa zistiť, kde je sever. Alebo aspoň východ. O tom, že naspäť do izby pravdepodobne do konca dovolenky netrafím, sa ani nemusíme baviť. 

     V miestnosti, ktorá večer slúži ako disco club, nás už čaká delegát. Egypťan, který plynule mluví česky. Na jeho otázku, čo je najlepšie na žalúdočné problémy v Egypte, premotivovaní dovolenkári odpovedajú, že Antinal. Delegát krúti hlavou.
  „Slivovica!“ vykríkne dieťa z našej seredskej skupiny a delegát prikývne. Z jeho tváre čítam, že odpoveď v československom osadenstve čakal, ale od niekoho, kto si tú slivovicu už aj legálne môže kúpiť. Hovorí, že Antinal išiel s cenou dosť hore. Nečudujem sa. Egypťania by boli hlúpi, keby nevyužili strach európanov z posrania sa, na zlepšenie hospodárskej krivky svojej krajiny.
Čo by to však bolo za delegáta, keby nemal podpultové zásoby za lepšiu cenu ako v lekárni. A práve z tohto dôvodu budem nášho delegáta pre istotu aj naďalej nazývať len delegát. Dostávame krabičku hodnú zlata s inštrukciou – preventívne jednu denne a pri zažívacích problémoch jednu každých osem hodín. 

     Nasleduje predstavenie ôsmych reštaurácií a siedmich barov. Kým rozpráva o tom, čo všetko sa tam dá jesť a piť, má moju plnú pozornosť. V momente, keď začne vysvetľovať ako sa tam dostaneme, strácam spojenie a jeho slová sa mi zlievajú do „blá blá blá.“ Stratiť sa pri hľadaní svojho lehátka pri bazéne je jedna vec. Ale netrafiť do indickej reštaurácie, to je už naozaj desivé!

     Ideme zaviesť teóriu do praxe inštruktážnou prechádzkou rezortom. Ivovi sa rúca svet, keď sa snaží naplánovať návštevu všetkých reštaurácií počas siedmych dní, z ktorých sme dva na výletoch.
Ľudia sa váľajú na lehátkach a tím animátorov sa ich márne snaží dostať do pohybu. Keď si ešte niekedy budem pripadať zbytočná, spomeniem si na animátora, ktorý dúfa, že sa k nemu po all inclusive raňajkách niekto pridá na aqua aerobic.

     Na izbe si šupneme po jednom Antinale a Ivo ho spolu s dokladmi a cennosťami zamyká do trezoru. V literárnej teórii sa často hovorí o pravidle show don´t tell –  ukazuj, neoznamuj. Lepšiu ukážku toho, ako veľmi sú tieto tabletky pre nás dôležité, by nevymyslel ani Stephen King!