Pri organizovaní Zumba dovolenky komunikujem cestovnej kancelárii dve hlavné požiadavky – priestor na cvičenie a akceptovanie hlasnej hudby. Schválne píšem o hlasnej hudbe, lebo merengue pri päťdesiatich decibeloch je proste nuda. S mužom sa vždy balíme do jedného kufra, lebo v druhom vezieme reprák. Som ochotná uskromniť sa na oblečení, ale na kvalitnom ozvučení nikdy!

     Ako každý rok, tak ani tento, to podľa cestovky nie je žiadny problém. Škoda len, že názory cestovky a hotela sa v tomto smere rôznia. Hotelu sa nepáči, že by sme mali nejaké svoje cvičenie, keď oni majú vlastný animátorský tím, ktorý cvičí niekoľkokrát denne. Rozumiem. Poďme hľadať kompromisy.
     „Mám dobré správy! Môžete cvičiť! Ale bez hudby,“ delegát mi oznamuje radostnú novinu a je nadšený z toho, čo vybavil. Nechápe môj výraz, v ktorom sa stieda zdesenie, prekvapenie, pobavenie a koniec sveta. Zumba bez hudby je ako horčica bez párku, tonic bez ginu, káva bez kofeínu, tlačiareň bez farby, wifi bez hesla, československá kinematografia bez Maštalíra.
Túto skvelú ponuku neakceptujeme a tak prichádza vedúci animátorského tímu s ich rozvrhom. Ponúka nám priestor po rannej a večernej animácii. Ranná animácia končí v čase, keď už má človek chuť schovať sa do vody až po nosné dierky a po tej večernej je už tma. Táto ponuka je však stále lepšia ako Zumba pre nepočujúcich a tak si potrasieme pravicou.

     Testujeme terén na prvej rannej hodine. All inclusive raňajky pred Zumbou vyhodnocujem ako nesprávne rozhodnutie a zajtra si plánujem dať len kúsok grapefruitu. V mojom pláne vidím trhliny vyplnené párkami, vajíčkami na štyri rôzne spôsoby a croissantom na záver.
     Ranná animácia pri bazéne odignorovaná hotelovými hosťami končí a my preberáme štafetu. Šéf animátorov mi hovorí, že nemusím nosiť svoj reprák, môžem sa napojiť na ten ich. To keby som vedela, tak som si mohla zobrať o kufor viac oblečenia, ktoré by som si počas dovolenky ani raz neobliekla!
Štandardne hodinovú zumbu prispôsobujem teplotným podmienkam a skracujem ju na polhodinovú. Z pesničiek vyberám tie, kvôli ktorým nebudeme musieť volať egyptský ekvivalent stodvanástky. 

     Pre zachovanie dobrých vzťahov sa poobede zapájame do bazénových animácií. Cvičíme na najväčšie Zumba vypaľovačky spred desiatich rokov, preťahujeme sa lanom a vzájomne sa masírujeme v kruhu. Aká škoda, že nás pri skladaní tímov na vodné pólo spodné prúdy z ničoho nič stiahli na drink. Zradná vec. Dávajte si na to v bazénoch pozor!

    „Zachvíľu začne lekcia bachaty, chceš sa pridať?“
     Slnečné lúče dopadajúce na moje biele telo natiahnuté na lehátku pretne silueta hlavného animátora. Toto je jedna z tých otázok, na ktoré sa nedá odpovedať inak ako kladne. Do tejto skupiny otázok patrí napríklad ešte:
Pomasírujem ti chodidlá?
Chceš si chvíľku pospinkať?
Naložím ti ešte jeden grilovaný hermelín?
Chceš sa pohrať so šteniatkom?

     Ak raz budem mať dcéru a bude po mne, jedna z prvých vecí, ktoré ju naučím, bude, že keď pri nej zastaví biela dodávka, z ktorej sa bude ozývať salsa alebo bachata a ujo sa jej spýta, či si nechce ísť zatancovať, nech berie nohy na ramená! Toto sú rytmy, ktoré hýbu nielen mojim telom, ale aj dušou a trvám na tom, že sa niekde stala chyba a narodila som sa na zlej rovnobežke.
     Zbieram Zumbáčky, ktoré cestou postretám a snažím sa na ne preniesť svoje nadšenie. Môj úlovok obsahuje len dva kusy, ostatné sú pri mori, pri inom bazéne alebo v inej dimenzii po all inclusive obede. Animátor je na tom so svojimi úlovkami ešte o niečo horšie. Jeho jediným úlovkom som ja.
     Tri slovenky, jeden Egypťan a song po španielsky. To, čo nás spája, je, že nemáme najmenšie tušenie, čo sa v tej pesničke spieva, ale aj tak sa o to pokúšame. Egypťan sa snaží vyzerať ako chico z latinskej ameriky a myslí si, že mu tú schomolenú výslovnosť zožeriem. Kamoško, mne tie pesničky hrajú pätnásť rokov na Zumbe. Síce nemám poňatia, čo sa v nich spieva, ale viem, že takto to neznie. 

     Na izbe si nachádzame ďalšiu podobu uterákovho umenia podľa príručky Ako skladať uteráky hosťom, ktorí na posteli nechajú všimné. Dnes doň prenikli aj floristické prvky v podobe kvetov ibišteka. 

     Na večernej Zumbe hrdo odmietame ponuku využiť klimatizované priestory hotelového disco clubu a dávame prednosť atmosfére večerného rezortu. Vysvietený bazén, palmy a opustené lehátka, ktoré sa zajtra znova prehnú pod dôsledkami all incluvive stravy. Okoloidúci hostia nechápu, že nám cez deň tých animácií ešte nestačilo. Prichádza aj náš delegát, aby si nás natočil a ukázal svojim malým dcéram, ktoré milujú Zumbu. Teraz mi ešte viac nedáva zmysel, že nám navrhol možnosť cvičiť bez hudby. Snažím sa zahnať túto traumatizujúcu spomienku z dnešného rána zvýšením hlasitosti o pár decibelov. Tak, ako sa na Zumbe patrí!