„Chyť ju, nech neutečie!“
Voda s hlasným šplechotom dopadá na pištiacu susedku.
“Au toto bude bolieť,“ dupoce po mokrej zemi  a snaží sa veľkonočným páchateľom uniknúť. Márne. Vlastne ani nie je kam.

Krik sa šplhá k vyšším tónom a korbáče udierajú o mokré oblečenie. Do toho nejaké tie šibačkové verše, ktoré sa s pribúdajúcim vekom šibačov a počtom vyšibaných dievčat stále menej rýmujú.
Možno existujú ženy, ktoré šibačku celý život milujú alebo nenávidia. Myslím však, že väčšina z nás sa aj v tomto smere neustále vyvíja. Kým som dospela k dnešnému postoju k tomuto sviatku, prešla som si naozaj tŕnistou cestou, v ktorej sa možno nájdete mnohé.

1. štádium (0-7 rokov)
Moje ranné spomienky na šibačku sú vo veľkej miere traumatické. Spomínam si na ňu len veľmi matne, no viem, že sa pondelok vždy začínal aj končil plačom. Asi nie som úplne pripravená si toto temné obdobie môjho života znova pripomínať. Keď sa však niekedy náhodou ocitnem na sedení u psychologičky, budem aspoň vedieť s čím pracovať.

2.štádium (7-12 rokov)
Štádium šibačkového vzdoru.
Ja, flegmatický introvert, veľmi ťažko znášam, keď mám reagovať na situáciu- šibanie jeden na jedného. Chlapci ešte nechodia v partiách, ale po jednom, v sprievode rodiča a šibačkový rituál je často náročný pre obe strany.
Šibač v bielej košieľke pri mne odriekava niektoré z tradičných šibačkových zaklínadiel, ktoré sa ešte rýmujú. V pravidelnom rytme ma jemne udiera korbáčikom, zatiaľ čo ja, s rukami skríženými na hrudi, vyjadrujem svoj postoj k tejto trápnej situácii. Neprítomným pohľadom odrátavam sekundy, kedy sa toto obojstranné utrpenie konečne skončí.
„Lucka, veď rob niečo, aspoň sa toč!“ povzbudzujú ma rodičia. Pregúlim oči a niekoľkokrát sa otočím okolo vlastnej osi. Tri streky smradľavej voňavky, obložený chlebíček, žltá malinovka, čokoládový zajac a dvadsať korún.

3.štádium (13-15 rokov)
Chlapci namiesto po jednom začínajú chodiť v menších skupinkách. V pondelok ráno si capnem po čele, že som zasa zabudla kúpiť mašličku na korbáč a mám zlý pocit, lebo sa to vraj patrí. Niečo sa vo mne láme a návštevy šibačov už znášam oveľa lepšie. Dokonca sa na ne začínam tešiť. Puberta. Počet šibačov beriem ako počet skalpov a mierku obľúbenosti mojej osoby a dokonca si pred kamoškami vymýšľam bratrancov z Trnavy, ktorí ma prišli vyšibať. Vody je ešte málo, prevládajú smradľavé voňavky a básničky sa stále rýmujú.

4.štádium (16-18 rokov)
Najbrutálnejšie, najmokrejšie a najlepšie obdobie v mojom šibačkovom živote! Všetci spolužiaci zo základnej chodia vo veľkej partii s obrovským šibákom, po dvore nabehám kilometre a mokrá som nielen ja, ale aj polovica šibačov vďaka mojej stratégii rukojemníka. Vyberiem si obeť, ktorú zdrapnem a nepustím. Chalani sú v tomto veku celkom kontaktní a radi sa nechajú objímať. Ak teda chcú ostatní obliať mňa, schytá to aj môj rukojemník.
Po vyprázdnení troch sudov vody môj tatino ukazuje prstom do záhrady: „Chlapci, ešte tam vzadu mám ďalšie!“
Podpora rodiny je teda v tomto smere taktiež značná.
Šibačkové veršíky sa prestávajú rýmovať. Frčí broskyňová vodka.

5. štádium (19-25 rokov)
Najväčšie šibačkové haló utichá, základnoškolské partie sa rozpadajú a prechádza sa opäť do decentného šibi ryby módu. Vody ubúda, odor veľkonočnej voňavky sa zlepšuje. Asi preto, že majú chlapci lepšie brigády alebo sú už zamestnaní.

6.štádium (25 rokov – dnes)
No hurá, konečne voda!
V období môjho šibačkového vzdoru by som neverila, že takéto niečo vypustím z úst.
Oblečenie odkvapkáva na vešaní (zámerne vyberám také, ktoré treba oprať) a neviem sa prestať smiať nad videom, zachytávajúcim môj neopakovateľný bežecký štýl s krhlou nad hlavou.
Nebudem si vymýšľať žiadnych imaginárnych bratrancov z Trnavy. Šibačov som mala päť. Neviem kde sa vzhľadom na tento počet v rebríčku populárnosti pohybujem, no hlavne som rada, že prišli všetci naraz a moje mokré oblečenie nezaberá veľa miesta na vešaní.
Aj keď som sa včera na šibačku až tak veľmi  netešila, dnes tu mám odkaz pre generáciu v 1. a 2. šibačkovom štádiu. Vydržte! Príde deň, keď to bude jednoducho trochu mokrejšia návšteva ako obvykle a hlavne kopec srandy!

Pre ženy, ktoré stále šibačku hodnotia ako niečo negatívne, mám na záver niekoľko postrehov, prečo by stálo za zamyslenie svoj názor prehodnotiť:

  • Základy otužovania
    Všetci vieme, že otužovanie je zdravé. Práve šibačka je tá najvhodnejšia doba,  kedy s ním začať, nakoľko teplota vzduchu aj vody na to vytvára priam ideálne podmienky!
  • Predpieranie
    Ak viete, že sa vode nevyhnete, oblečte si veci, ktoré aj tak potrebujete oprať a váš prací program bude hneď o predpieranie kratší!
  • Strategické myslenie
    Precvičíte si svoje mozgové závity pri vymýšľaní stratégie ako vyviaznuť čo najmenej mokrá. Samozrejme v prípade ak nepotrebujete predpierať.
  • Kardio
    Kardio, špeciálne ráno, je ideálne na spaľovanie tukov a formovanie postavy. Potrebujete ešte ďalšie dôvody prečo mať šibačku rada?
  • Herecké schopnosti a improvizácia
    Za zmienku stojí aj precvičenie si improvizácie a hereckých schopností. Čo si budeme hovoriť, mužom nespraví nič väčšiu radosť, ako vidieť ženu v úlohe ulovenej, vyšibanej a vyoblievanej koristi s adekvátnym zvukovým doprovodom. Teda okrem údeného.

Venované všetkým obetiam šibačky!